Motivácia

Či už máš motiváciu, vnútornú (záväzok, ktorý si dala samej sebe) alebo vonkajšiu (chceš sa páčiť manželovi), alebo sa ju snažíš v sebe opäť nájsť, vždy si uvedom, že všetko je v tvojej hlave, tam to môžeš nájsť.

Každý impulz k nám prichádza v určitom čase a rozhodnutie začať na sebe pracovať, či už fyzicky alebo psychicky, pochádza z našej potreby chcieť sa zlepšovať, chceme napredovať, to je jeden z našich základných pudov.

Ak sa tvoja motivácia naštartuje, nenechaj ju zhasnúť.

Myslím si, že je teraz celkom prirodzené, že s prichádzajúcim oteplením máme chuť ísť von a zabehať si, či vysadnúť na bicykel alebo sa prejsť, naša motivácia sa prebúdza, chceme svoje dni zlepšiť, zavrieť dvere za zimou. Odrazu je v nás akási silná energia a motiváciu k pohybu hľadať nemusíme, prišla odrazu, sama, s prvými teplými slnečnými lúčmi. Využime to!

Podobne to je aj s cvičením vo fitkách a v štúdiách na skupinovkách, prichádzame po Vianociach, pred letom a opäť s prichádzajúcou jeseňou, keď už aktivity vonku znepríjemňuje nastupujúca zima. Začíname zas a znova, keď dostávame impulzy teplo/zima/priberanie/trendy a pod. Udržať si motiváciu medzi sezónami a trendami je však už o niečo ťažšie, nanajvýš tu svoju úlohu zohráva ešte aj faktor času a povinností. 

Ako by sa dalo nastaviť si motiváciu tak, aby fungovala po celý rok?

Vrátim sa na začiatok, všetko je v hlave.

Základom udržania motivácie je udržanie vnútornej rovnováhy. Rovnovážny bod je bod, kde som začala a kam sa musím vrátiť, keď sa moja motivácia vytratí, preto musím rozmýšľať, ako a s čím začínam. Rovnováha znamená robiť veci, ktoré sú pre mňa z hľadiska udržateľnosti reálne, to znamená, že vnímam realitu okolo seba a viem, čoho a koľko si môžem dovoliť.

Uvediem príklad: Mám pár kíl navyše, lockodow a homeoffice sa na mne podpísali, boky idú do šírky a cvičenie doma ma nikdy moc nebavilo ale viem, že takto to ďalej nepôjde ani psychicky sa necítim dobre, musím so sebou niečo začať robiť. Rollujem Facebook a vidím článok, že s prebúdzajúcou jarou je najlepší pohyb beh, a tak si hovorím, k tomu moc nepotrebujem, iba tenisky, tak zajtra vybehnem. Motivácia by bola ale nastáva tu prvý problém, vnímanie reality.  

Svoju aktivitu si plánujme na základe svojho individuálneho nastavenia.

Sú dve možnosti, buď sa vrhnem do behu "po hlave", obujem sa, vybehnem a budem utekať, čo mi sily stačia. Rozcvička žiadna, strečing žiadny, poprípade sa k tomu pridá zle zvolené oblečenie, a tak sa po 24 hodinách po tréningu dostaví nepríjemná svalovica a možno nejaký ten soplík alebo škriabanie v krku, ktoré atakujú moju motiváciu a chcú ju prehlušiť. Čo sa stane, keď príde čas na ďalší tréning? Pri ďalšom uvažovaní o bežeckom tréningu už nebude také ľahké vybehnúť. Budem sa sledovať... tu ma minule bolelo, tuším bude pršať, asi mám zlé tenisky, teraz nemôžem ochorieť. Do hry vstupujú prekážky, ktoré som si vytvorila nevedomky, hneď na zlom začiatku. A čo to pre mňa znamená? Nevnímala som realitu, nepremýšľala som o sebe, nehľadala som svoj rovnovážny bod.

Druhá možnosť by bola zvážiť si svoj momentálny stav a na začiatku si stanoviť cieľ. Vyzeralo by to asi takto: Dnes odbehnem 2 kilometre v miernom tempe tak, aby som vládala počas výkonu rozprávať, dlho som sa nehýbala, keď sa zahrejem, tak sa ponaťahujem, aby som predišla bolestivej svalovici (pozn.: svalovica je viac ako vítaná ale nemusí byť pekelne bolestivá). Táto možnosť mi ponúka vnímať realitu a nastaviť si svoj rovnovážny bod. 

• som začiatočník, musím k sebe tak pristupovať
• dám si reálny cieľ, ktorý budem z týždňa na týždeň posúvať o level vyššie
• chránim seba, svoje šľachy, svaly, zdravie a svoju motiváciu - robím to predsa pre seba
• pomalým pozvoľným začiatkom si viem udržať kondíciu aj motiváciu, musím byť však v kontakte so sebou a s realitou

No a ak sa k tomu pridá ešte môj vnútorný záväzok, pocítim zodpovednosť voči sebe a ak budem postupovať malými krokmi, pocítim aj väčšiu sebadôveru a sebaúctu, že dokážem so sebou pracovať a budem na seba hrdá, že som si našla systém, ako nenechať vyhasnúť motiváciu a byť ňou poháňaná vpred každý deň. Dobrá fyzická a psychická kondícia je už len čerešnička na torte.

Na záver len toľko, buďte v rovnováhe, v kontakte so sebou a s vašou realitou, ktorú žijete, dávajte si reálne ciele, ktoré môžete posúvať dopredu a nikdy sa neporovnávajte so susedou alebo s kamarátkou, vždy sa porovnávajte so sebou, keď ste boli na začiatku.

PS.: Mojím babám na tréningu vždy hovorím (najmä začiatočníčkam): "Je to tvoj tréning, reguluj si tempo, pi kedy chceš, oddychuj kedy chceš, je to o tebe."

Prajem Vám veľa chuti do života a do cvičenia!

Ivka